Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Po melancholickú, sladkobôľne sychravú metalovú romantiku sa zvyklo chodiť na sever, dosť vzdialený sever, to ste od Helsinki až po laponské končiny mohli ísť vyslovene na istotu. Myslím, že v tomto sa nezmenilo nič, nie že by som držal prst na tepe fínskeho gothic-, atmospheric- a podobného metalu, ale o nejakej kríze v tomto odvetví tamojšieho kovotepectva nepočuť. Tu u nás na Slovensku zase už nejaký čas máme šťastie v tom, že až tak ďaleko na sever chodiť nemusíme.
Neviem, ako sú na tom v Sabinove s jazerami, veľkou spotrebou vodky bez veľkého rečnenia okolo a s častými dobrovoľnými odchodmi zo života, v lete som tadiaľ išiel a nevidel som z toho nič. Na to, aby tam vznikla veľmi fínska hudba, zrejme takéto regionálne svojrázy nepotrebujú. Históriu i tvorbu tamojších GLOOM som načrtol v recenzii na predošlý album, teraz sa pozriem na aktuálny tretí, vydaný začiatkom apríla tohto roku.
Čo je teda u GLOOM po troch rokoch nového? Úprimne, najviac asi to, že skupina migrovala od Metal Age Productions ku Slovak Metal Army, čo je odhadom tridsať kilometrov. Takéto veci sa stávajú po celom metalovom svete, umelcom vždy treba držať palce a zamerať sa na to, čo s čím na novinke prišli A aj keď sa u GLOOM prekvapenia nedočkáme, po hudobnej stránke toho ponúkajú celkom dosť. Deväť nových skladieb, pričom tretia v poradí „Bleed In My Arms“ je coverom od – aké šokujúce! – fínskych titanov melanchólie SENTENCED. (Kapela takéhoto štýlového zamerania bude asi sotva prevzatou kompozíciou ctiť IMPETIGO, všakže.)
Predošlý album ma bavil a „Awaken“ na tom nie je inak. Že GLOOM dávajú prednosť hlasu srdca pred úsilím o originalitu v tomto prípade nech berie čert. V takom death metale máme v súčasnosti „švédske“ spolky od Čiech cez Nemecko až po USA a Austráliu, Slovensko si jednu „fínsku“ bandu dovoliť môže. Rado Priputen so spoluhráčmi tvorí veľmi uveriteľný a chytľavý melodický atmosférický metal, ktorý má bližšie ku gotickému rocku než k doom/death fúziám. Vo výsledku je to celé „fínske“ tak, že si môžu zažiadať o tamojšie občianstvo, ale skladby sú napriek všetkému smútku, bolesti, utrpení lásky a konečnosti smrti v textoch svižné, ľahké a príjemné.
V prospech GLOOM hrá zmysel pre štýl, hudobnícke a skladateľské umenie a aranžérske nápady. Gitary sú často sprevádzané klavírom, k slovu sa dostanú aj iné orchestrácie a spev je osvedčenou žánrovou klasikou. Vokály sú niekedy navrstvené – hlavný melodický, k nemu hlbší recitatív a ešte ženský v podaní hosťujúcej speváčky. Niekedy v „zbore“, inokedy v duete, podľa toho, čo si ktorý text vyžaduje. Darí sa tu takisto držať v symbióze „pesničkovosť“ a zároveň metalová košatosť. Na „Awaken“ je aj melanchólia, aj vzdušnosť, a zároveň priestor dostáva vášeň. Za novátorstvo album do dejín nevstúpi, nie je ani poslucháčsky náročný, naopak, skladby idú do ucha na prvý šup. Napriek tomu nejde o nahrávku, ktorú po troch vypočutiach založíte, lebo už nemá čo ponúknuť.
Minule to síce bolo o pol bodu viac, to však neznamená, že by teraz niečo bolo horšie. Akurát že GLOOM na novinke začali tam, kde pred troma rokmi skončili.
velmi dobry album ktory sa lahko pocuva, neomrzi ani pri opakovani
ale ak mam chut na nieco podobne nie vzdy to vyhra prave Gloom, v tom style je velka konkurencia, povedzme ze Sentenced a Charon si pustam predsa len castejsie
Letité vzývání nové Kingovy autorské tvorby je s aktuálním singlem snad již definitině na začátku svého konce, i když musím říct, že 5 let starý ojedinělý kus "Masquerade Of Madness" zněl poměrně výživněji. Tak snad to tak ale kompletní album nenechá.
Posledný koncert zásadnej kapely. Silná finálna zostava s Frantom Štormom a Silenthellom, rytmikou ex-AVENGER a Petrom "Blackoshom" Hošekom, robustný "best of" playlist a poctivé balenie = hodnotný rozlúčkový artefakt. Len ten zvuk mohol byť priebojnejší.
Byli u rozmachu švédského melodického deathu a nahráli dvě alba. To druhé však nevydali, mezitím se rozutekli do jiných skupin. Po třiceti letech se dali znovu do kupy, a kromě nového materiálu vydávají i ono druhé album. Pěkná exkurze do devadesátých let
V rámci žánru celkem unikátní deska s výraznou basou, která k sobě váže epileptické rozervané screamo, epické post-hardcorové pasáže a syntezátorové linky. Italům z Ligurie se povedlo navázat na dřevní klasiku a přidat něco svého.
Přes veškerou maskovanou a krvavou image předvádí obrození MUSHROOMHEAD především tradičnější hardrock/metalovou klasiku. Občas se v riffech, řevu a osobité melodice objeví připomenutí, že skupina měla kdysi své specifické kouzlo, ale to už je dnes pryč.
Hudba téhle party z Manchesteru je ukázkou klasické stoner doom školy a jako posluchač balancuji na vážkách, zda už je to příliš klišé, nebo stále ještě dostatečně zajímavé. Ale odkazy na sabbatovské vlivy celkem fungují, takže snad dobrý.
Jak dí kolega Noisy. Velmi slušná deska, zdařile zlámaná skládanka ULCERATE a GORGUTS postavená však na tučnějších a brutálnějších základech. Těžký poslech, je to jako když chcete vylézt osmičkovou cestu a máte k dispozici tak třetinu použitelných chytů.